FOTO: Magistři z přepravek: Státnice se skládají i v záplavě pivních beden

!Reportáž! I vás při představě státní zkoušky přepadá stres a panika? Považujete ji za nutné zlo na cestě k titulu? Ne všichni se ale musí bát stísnění a úzkosti holých stěn. V Žilině se studenti potí mezi třemi tisícovkami beden od piva. Reportér Topzinu Marek Cibula si to vyzkoušel na vlastní kůži. 

Státnicovat se může i jinak než mezi unylými čtyřmi bílými zdmi, FOTO: Marek Cibula, Topzine.cz

Sú štyri hodiny ráno a ja mám za sebou už dobrý poltucet štátnych skúšok. Síce všetky prebehli úspešne, ale poviem vám, nočná mora vie byť niekedy pekne otravná. Spánok sa ruší. Beriem do ruky vypracované zadania s márnou nádejou, že sa za pár hodín stihnem naučiť to, čo som nestihol za celé magisterské štúdium.

A je to tu. Tri tisícky pivových prepraviek na dohľad. Nie, nie sú to zásoby tekutín na večerné oslavy, je to budova, v ktorej sa bude náš deň D v najbližších hodinách odohrávať. Ekologická stavba pripomínajúca obrovskú stavebnicu LEGO, skrátka svojská divadelná sála na Záriečí v Žiline, ktorú veľmi dobre poznajú začínajúci či alternatívni umelci z blízkeho aj ďalekého okolia.

Pod mostem a navíc mezi bednami

Možnosť štátnicovať v týchto výnimočných priestoroch ďaleko od našej alma mater má len 13 študentov Mediamatiky a kultúrneho dedičstva, ktorých diplomové práce mali tendenciu tváriť sa umelecky. Komisia si dnes vypočuje obhajoby prác zaoberajúcich sa filmovou či rozhlasovou tvorbou, fotografiou, grafikou, ale aj pokročilými 3D animáciami.

Ako prvý ohuruje komisiu svojim animovaným filmom Roman a ja viem, že čas na naučenie zvyšných téz sa nezadržateľne scvrkáva. Stres však nepociťujem. Napokon, prečo aj? Veď vďaka mojej nočnej more sa považujem v tejto oblasti za ostrieľaného harcovníka.

Svoje prezentačné schopnosti a bohaté vedomosti postupne prezentujú ďalší spolužiaci. Spolu sa tešíme z ich úspechu, ktorý nám, čakajúcim, dodáva silu a optimizmus. Viem, že ďalšie učenie už nemá zmysel, a tak radšej zapĺňam pamäťovú kartu vo fotoaparáte momentkami z prepravkovej skúšacej sály.

Nervozita je stejná i tu

Ani som sa nenazdal a z rúk tajomníka si postupne vyťahujem tri otázky. Mám šťastie – tie najhoršie ma zďaleka obišli. To, čo nasleduje potom, by sa dalo označil slovom bleskovka. Komisia je aj napriek odsedeným hodinám pozorná a neúprosná, no prekvapivo aj milá a dobre naladená. Komorná atmosféra atypických priestorov je zdá sa vhodným stimulom pozitívneho myslenia, čo sa nakoniec prejavilo aj na mojom výslednom hodnotení.

Koniec, dobojované. Šťastných 13 magistrov si pripíja šampusom, pred budovou, ktorej strop je tvorený nadjazdom mestského okruhu. Mne neostáva nič iné, ako vám, ktorých to ešte len čaká, zaželať šťastnú ruku pri ťahaní otázok a nech si tento výnimočný deň užijete aspoň tak ako my. A spolužiaci, ďakujem. Ste skvelí!